Papierenský a polygrafický priemysel

 

Používanie disperzných lepidiel v papierenskom priemysle je jednou z tradičných možností ich uplatnenia. Ich výhodami sú veľmi dobré adhézne vlastnosti v širokom rámci použití, okamžitá pripravenosť na použitie, jednoduché nanášanie, vysoká odolnosť zlepeného spoja proti starnutiu, teplote a olejom a veľmi dobrá spracovateľnosť.

 

 

Duvilaxy určené pre papiernictvo sú biele kvapaliny s malou tekutosťou s charakteristickou vôňou. Sú nevýbušné, nehorľavé a netoxické. Film vytvorený vyschnutím lepidla je transparentný, prípadne žltkastý alebo mierne zakalený. Je súvislý, v závislosti od typu rôzne elastický a mäkký.

Z chemického hľadiska ide o vodné homopolymérne polyvinylacetátové disperzie, upravené zmäkčovadlom a inými zložkami, resp. o vodné kopolymérne disperzie vinylacetátu s inými komonomérmi, ktoré môžu byť upravené rôznymi prísadami napr. zmäkčovadlom, plnivom, škrobom, odpeňovačom, biocídom a i. Emulzný systém sa skladá z neionogénneho emulgátora a polyvinylalkoholu ako ochranného koloidu.

Pri vytvrdzovaní týchto lepidiel nenastáva žiadna chemická reakcia alebo zmena. Ide tu o fyzikálny proces, pri ktorom zlepovaný materiál – papier, lepenka a pod. odoberá z lepidla postupne vodu, pričom sa vytvára na jeho povrchu súvislý film. Netreba pridávať žiaden iniciátor, netreba ich riediť a ani zahrievať.

Disperzie značky Duvilax sa v papiernictve používajú na výrobu hladkej – odľahčenej a vlnitej lepenky, na kašírovanie papiera, na výrobu papierových dutiniek, voštín, ochranných rohov, kníh, rôznych obalových materiálov z papiera. Duvilax výrazne vplýva na kvalitu výsledného produktu. Výrobkom z papiera dodáva súdržnosť, pevnosť, tvrdosť, pružnosť a trvácnosť. Disperzné lepidlá sa používajú na lepenie priamo, bez ďalších úprav, či pridávania iných prísad. 

 

Lepidlá Duvilax v polygrafii nachádzajú svoje uplatnenie pri výrobe kníh – používajú sa na vlepovanie knižných blokov do tvrdých väzieb, lepenie rubov knižných blokov, vlepovanie textilných záložiek, olepovanie lepenky tvrdých väzieb dekoratívnymi fóliami, resp. textilom a podobne.

 

 

Technické parametre disperzných lepidiel v papierenskom priemysle sú definované podľa požiadaviek vyplývajúcich z jednotlivých aplikácií a k nim príslušným konkrétnym stojným zariadeniam v jednotlivých závodoch spotrebiteľov. Pri požiadavke prispôsobenia technických vlastností materiálu je možné, na základe empirických skúšok priamo definovať potrebnú kvalitu.

 

 

Lepidlo na papier sa v prevažnej väčšine nanáša prostredníctvom rotačných valcov. V menšej miere pomocou sita, striekaním cez dýzy, prípadne štetcom. Tekutosť materiálu – viskozita je stanovená práve podľa nanášacieho zariadenia, pričom dôraz je kladený na dostatočný a rovnomerný nános spojiva na zlepované vrstvy. Podľa typu stroja a kvality papiera môže byť viskozita nízka, prípadne stredne vysoká. Pri špeciálnych požiadavkách vyrábame spojivá s vysokými viskozitami (do 35 000 mPa.s, Brookfield).

 

 

Sušina vyjadruje obsah pevného podielu v disperzii. Obsah sušiny v disperzných spojivách sa pohybuje okolo 50 %. Avšak nebýva výnimkou sušina pohybujúca sa na úrovni 30 % a naopak okolo 60 %. Obsah vody v disperzii je priamoúmerný času zasychania a miere zmáčania zlepovaného papiera, ako aj plošnému nánosu účinnej zložky lepidla, čím vplýva na rýchlosť lepenia.

 

 

V papierenskej technológii sa osvedčili vinylacetátové disperzie, ktorých film je mäkký, ohybný a elastický. Tieto vlastnosti sa pri homopolymérnych typoch ovplyvňujú prídavkom plastifikátora, resp. inými prísadami. Pri kopolymérnych disperziách funkciu plastifikátora preberá kopolymérna zložka v reťazci polyméru. Miera pružnosti, elasticity a tvrdosti filmu závisí od typu použitého plastifikátora a jeho množstva.

Disperzné spojivá vyrobené na báze vinylacetátu sú prirodzene slabo kyslé. Ich pH sa pohybuje v intervale 3 až 6. Táto vlastnosť sa dá ovplyvniť. pH je možné, na základe dohody s obderateľom zvýšiť až na 9.

 

 

Duvilaxy sa môžu nanášať prakticky všetkými spôsobmi, ktoré sa pri lepení používajú, t.j. valcami, valčekmi, nanášacími strojmi a striekacími pištoľami. Môže sa nanášať jednostranne alebo obojstranne podľa druhu aplikácie. Spôsobu nanášania je potrebné prispôsobiť viskozitu lepidla.

 

 

Čistenie strojov a pracovného náradia sa vykonáva, kým je lepidlo ešte vlhké, čistí sa umytím vlažnou vodou. V prípade zaschnutia sa odporúča nechať znečistený povrch namočený, resp. prikrytý mokrou handrou 30 až 60 minút, kým zaschnutý film zbelie a zmäkne. Potom sa vrstva lepidla mechanicky odstráni.