Drevárske lepidlá

DISPERZNÉ LEPIDLÁ PRE DREVÁRSKY PRIEMYSEL

Vinylacetátové lepidlá si už dávnejšie našli uplatnenie v drevárskej a stolárskej výrobe a to predovšetkým z dôvodu vysokej adhézie k drevu prieniku do drevnej hmoty. V porovnaní s inými typmi lepidiel majú niekoľko významných vlastností, ktoré sú zvlášť podstatné pre túto oblasť použitia. Prvou z nich je okamžitá pripravenosť lepidla na použitie, bez zvláštnej úpravy. Lepidlo je po vytvrdnutí mäkšie a pružnejšie, ako iné drevárske lepidlá, preto, prakticky vôbec nespôsobuje otupovanie nástrojov pri obrábaní zlepených dielcov. Práca s lepidlom je po zdravotnej stránke nezávadná, lebo lepidlo neobsahuje žiadne škodlivé rozpúšťadlá. Nezanedbateľnou je univerzálnosť použitia, relatívne malého počtu typov na celý rad rôznych typov spoja, rôznych drevín a materiálov.

Všeobecné vlastnosti

Vinylacetátové lepidlá sú biele kvapaliny s malou tekutosťou charakteristickou vôňou. Sú nevýbušné, nehorľavé a netoxické. Film vytvorený vyschnutím lepidla je transparentný, prípadne matný s bielym nádychom. Je súvislý, relatívne tvrdý, mierne pružný a nelepivý.
Z chemického hľadiska sa jedná o vodné homopolymérne polyvinylacetátové disperzie, upravené zmäkčovadlom a inými zložkami (štandardné lepidlá), resp. o vodné kopolymérne disperzie vinylacetátu s inými komonomérmi, ktoré môžu byť upravené rôznymi prísadami napr. tvrdivom, plastifikátorom a i. (expresné a vode odolné lepidlá). Lepidlá neobsahujú žiadne organické rozpúšťadlá.
Pri tvorbe spoja v procese lepenia nenastáva chemická reakcia alebo zmena. Ide tu o fyzikálny proces, pri ktorom drevo odoberá z disperzného lepidla postupne vodu, pričom sa vytvára na jeho povrchu súvislý film. Do lepidla sa nepridáva žiadne tvrdivo (okrem vode odolných lepidiel), nie je potrebné ich riediť a ani zahrievať.

Odolnosť proti klimatickému namáhaniu

Predmety vyrobené z dreva, resp. z iného materiálu vyrobeného na báze buničiny, nezriedka bývajú umiestnené na miestach, ktoré môžu byť vystavené vysokej vlhkosti, vode, vysokým alebo naopak nízkym teplotám a podobne. Aby takéto namáhanie vydržal aj zlepený spoj musí aj lepidlo zodpovedať určitým kritériám. Konkrétne podmienky sú definované v STN EN 204. Podľa tejto normy sa lepidlá na drevo rozdeľujú do štyroch tried odolnosti:

Úprava materiálu

Povrch lepených častí musí byť čistý, bez prachu a bez mastných a olejových škvŕn. Všeobecne sa vyžaduje rezivo sušené na vzduchu 8 – 12 mesiacov s následným umelým dosušením na konečnú vlhkosť 8 až 12 %. Rezivo má byť skladované v klimatizovaných miestnostiach, aby sa prípadné vlhkostné rozdiely mohli vyrovnať. Ďalšia klimatizácia by mala nasledovať po hrubom prirezávaní. Hobľovanie, frézovanie, resp. pílenie, skladovanie a zlepovanie by sa malo podľa možnosti uskutočňovať v jeden deň, čím je možné predísť predĺženiu času vytvrdzovania a zníženiu pevnosti spoja. Je potrebné dbať na presnosť lepených škár a pokiaľ možno, aj na minimálne hrúbkové rozdiely jednotlivých dosák navzájom, lebo len tak je možné dosiahnuť čo najkratšie lisovacie časy a čo najvyššiu pevnosť.

Nanášanie

Duvilaxy sa môžu nanášať prakticky všetkými spôsobmi, ktoré sa pri lepení používajú, t.j. štetcami, valčekmi, nanášacími strojmi a striekacími pištoľami. Môže sa nanášať jednostranne alebo obojstranne podľa druhu aplikácie.

Čistenie pracovného náradia

Čistenie pracovného náradia je jednoduché. Kým je lepidlo ešte vlhké, čistí sa umývaním vo vlažnej vode. Po zoschnutí sa osvedčuje nechať náradie niekoľko hodín vo vode a po napučaní sa vrstva lepidla mechanicky odstráni.